Ako prestať fajčiť?

Najnovšie vedecké poznatky konečne odhalili, prečo sa neviete zbaviť vašeho zlozvyku!

Fajčenie je hlavnou príčinou smrti v kategórii ochorení, ktorým je možné predísť. Každý rok na následky fajčenia zomrie vo svete viac než 5 miliónov ľudí. A na každú jednu smrť spôsobenú fajčením pripadá ďalších 30 ľudí trpiacich vážnymi ochoreniami taktiež spôsobenými fajčením. Tiež bolo zistené, že fajčiari zomierajú v priemere o desať rokov mladší v porovnaní s nefajčiarmi. Z toho vyplýva, že ktokoľvek, kto sa aspoň trochu zaujíma o svoje zdravie by mal považovať skončenie s fajčením za tú najdôležitejšiu prioritu.

Otázka ale znie ako s fajčením raz a navždy skončiť. Každý, kto sa o to aspoň raz už pokúsil vie, že prestať fajčiť je veľmi náročné. Nová štúdia na túto tému však vniesla do tejto problematiky nové svetlo a môže pomôcť v pokusoch prestať fajčiť.

Prieskumy ukazujú, že drvivá väčšina fajčiarov chce s týmto zlozvykom skončiť. Prečo sú ale niektorí úspešnejší ako druhí a niekomu sa fajčiť podarí a niekomu nie? Nedávna štúdia publikovaná v žurnáli Neuropsychopharmacology skúmajúca mozgy a správanie fajčiarov konečne našla sľubnú odpoveď!

Ukazuje sa, že niektorí fajčiari môžu mať lepšie predispozície na to aby prestali fajčiť oproti ostatným fajčiarom. Štúdia totiž preukázala, že niektorí fajčiari majú od prírody bohatú sieť mozgových neurónov v časti mozgu zvanej insula, ktorá je zodpovedná za naše náhle potreby či túžby po niečom, napríklad práve tým, že uvidíte cigaretu na ňu začnete mať chuť. Profesor Joseph McClernon z Duke University School of Medicine sa týmto zaoberal hlbšie a skúmal mozgy 85 aktívnych fajčiarov pomocou MRI vyšetrenia. Títo boli následne náhodne rozdelení do dvoch skupín kde prvá mala pokračovať so svojím bežným fajčením a druhá mala prejsť na fajčenie cigariet s nízkym obsahom nikotínu spolu s terapiou, ktorá nahrázdala chýbajúci nikotín. Účastníkom oboch skupín bolo následne povedané nech prestanú fajčiť a dostali terapiu nahrádzajúcu nikotín po dobu 10 týždňov.

Tí, ktorí to nevydržali a začali znovu fajčiť mali v priemere nižšiu aktivitu v oblasti insuly, hlavne čo sa týka prepojení medzi insulou a ostatnými motorickými oblasťami mozgu, ktoré sú zodpovedné za pretváranie túžob do konania. Na druhej strane tí, ktorým sa podarilo prestať fajčiť, preukázali po MRI vyšetrení v priemere vyššiu aktivitu v tejto časti mozgu. Toto pravidlo ostávalo pravdivým bez ohľadu na to, ako veľa cigariet fajčiar predtým za deň vyfajčil.

Táto štúdia prichádza s domnienkou, že pomocou jednoduchého MRI vyšetrenia by bolo možné identifikovať ľudí, ktorým pôjdu pokusy prestať fajčiť ťažšie, a týmto ľuďom by potom mohla byť poskytnutá adekvátna pomoc v ich snažení. „Niektorým fajčiarom sa podarí prestať fajčiť až po dlhej a intenzívnej pomoci s prestávaním, pretože potrebujú vyšší a rozdielny typ starostlivosti aby boli schopní so svojim zlozvykom navždy skoncovať“, tvrdí profesor McCleron.

Avšak ešte stále nie je jasné do akej miery sa dá s týmto systémom manipulovať aby sa pomohlo fajčiarom prestať. Niektoré predchádzajúce štúdie totiž ukazujú, ako potenciálne komplikované môžu byť prepojenia v insule – fajčiari, ktorí prekonali infarkt či majú nejako insulu poškodenú, zrazu prestávajú mať túžbu fajčiť a sú schopní prestať takmer okamžite. McClernon však verí, že čím hustejšia je sieť prepojení v insule, tým môžu byť síce túžby po cigarete silnejšie, ale zároveň sa vybudujú silnejšie systémy pre potlačenie týchto túžob. Takže bohatšie prepojenia v insule môžu v konečnom dôsledku zvýšiť schopnosť fajčiara skončiť s cigaretami aj keď zvyšujú i jeho túžbu zapáliť si.